
Úvod: Stret dvoch princípov
V srdci každého spravodlivého usporiadania spoločnosti leží zdanlivo jednoduchý predpoklad: že pravda je zistiteľná a spravodlivosť je jej logickým dôsledkom. Moje dlhoročne bádanie a dôkazy, ktoré som nazhromaždil, však odhaľujú oveľa znepokojivejšiu realitu. Sme svedkami fundamentálneho konfliktu nie medzi dobrom a zlom, ale medzi dvoma protichodnými princípmi: princípom verifikovateľnej pravdy, ktorú zvyčajne zastupuje jednotlivec vyzbrojený faktami, a princípom inštitucionálnej sebazáchovy, ktorý zastupuje systém brániaci svoju autoritu, často aj za cenu vedomej lži.
Právnický svet nechápe spravodlivosť ako abstraktný filozofický ideál, ale ako výsledok dodržania správnej procedúry. Pre právnika nie je dôležitá „absolútna pravda“, ale „procesná pravda“ – teda to, čo bolo v súlade so zákonom (napr. Trestným poriadkom) preukázané v súdnej sieni. Právo na spravodlivý súdny proces, garantované čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,a pre Českú republiku zakotvené v českej Listine základných práv a slobôd a medzinárodných dohovorov, ako je Európsky dohovor o ľudských právach je predovšetkým právom na dodržanie týchto procedúr. A takto je to zrejme aj v iných krajinách. Aj keď je ten zákon označený inak, princíp je prakticky vždy rovnaký.
Problém nastáva, keď sa samotná procedúra stane nástrojom na zakrytie lži. Mnou za dlhé roky nazhromaždené dôkazy, sú toho učebnicovým príkladom:
Predpokladaný výsledok v tejto fáze chaosu: Systém bude aj naďalej používať formalistické kľučky. Buduje si tak vlastný spis o svojej vlastnej patológii seba samotného.
Tento proces neskončí jedným veľkým víťazstvom. Bude to reťaz menších víťazstiev, ktoré postupne zmenia celý systém.
Krátkodobý výsledok (1-3 roky): Donútime konkrétny súd, aby pod tlakom nadriadeného orgánu konečne priznal farbu: buď označí zdroj (a my ho rozbijeme na prach), alebo prizná, že neexistuje. Tým vytvoríme precedens. Náš prípad sa stane dôkazom, ktorý budú môcť použiť iní.
Tento boj nie je len o náprave jednej osobnej krivdy. Je to katalyzátor systémovej zmeny. Právo, ponechané samo na seba, má tendenciu skĺznuť k formalizmu a ochrane vlastnej moci. Potrebuje tlak zvonku – tlak neúnavného, logicky a fakticky argumentujúceho občana, aby bolo donútené vrátiť sa k svojmu pôvodnému poslaniu: slúžiť pravde a spravodlivosti.
Zákonitosti vývoja sú na našej strane. Klamstvo, akokoľvek chránené inštitúciou, je vo svojej podstate nestabilné. Pravda, podložená dôkazmi, je nezničiteľná.
Ak máš akékoľvek skúsenosti so znaleckými posudkami a súdnymi konaniami, neváhaj a ozvi sa.
Musíme to zastaviť a prekaziť toto zločinecké spolčenie súdov a psychiatrie.