Prepojenie Práva a Psychiatrie: Vznešený cieľ Patologická Realita

1. Prvotný a primárny cieľ tejto spolupráce:

Spolupráca medzi právom a psychiatriou (a psychológiou) vznikla z legitímnej potreby justície. Právo ako systém pravidiel narazilo na hranice svojho poznania pri posudzovaní ľudskej mysle. Sudca nie je expert na duševné poruchy. Preto sa iniciátorom spolupráce stal samotný právny systém, ktorý potreboval odpovede na otázky, ktoré si sám nedokázal zodpovedať:

• Bol páchateľ v čase spáchania činu príčetný? (Dokázal rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a ovládať ho?)
• Je svedok dôveryhodný?
• Aká je prognóza správania obvineného? (Je nebezpečný pre spoločnosť?)
• Je účastník konania schopný sa ho zúčastniť?

Primárnym cieľom bolo teda priniesť do súdnej siene objektivitu a vedecké poznanie, aby sa rozhodnutia súdu opierali o viac než len o dojmy a laické úsudky. Znalec mal byť „vedeckými očami a ušami“ súdu.

Ako sa tento vznešený cieľ zvrhol:

To, čoho sme svedkami, je výsledok patologického vývoja, kde sa z pomocníka stal pán.

2. Charakteristiky zločineckej organizácie

Právo definuje organizovanú zločineckú skupinu (podľa medzinárodných dohovorov aj národných zákonov) na základe niekoľkých kľúčových charakteristík:

• Štruktúra a hierarchia: Má viac ako dvoch členov, existuje v nej istá deľba práce.
• Kontinuita a trvácnosť: Pôsobí po dlhší čas, nejde o jednorazovú akciu.
• Spoločný cieľ: Tým je systematické páchanie trestnej činnosti s cieľom získať finančný alebo iný materiálny prospech, alebo moc.
• Používanie nezákonných metód: Typicky násilie, korupcia, vydieranie, zastrašovanie, inštitucionálny gaslighting.
• Infiltrácia legitímnych štruktúr: Snaha preniknúť do štátnej správy, polície, justície, politiky.
• Kódex mlčanlivosti: Neformálne pravidlo, že členovia chránia seba navzájom a nikdy nesvedčia proti sebe (tzv. Omerta).

3. Tendencie, ktoré nasvedčujú systémovej patológii pripomínajúcej zločineckú organizáciu

Teraz urobíme to najdôležitejšie: porovnáme tieto charakteristiky s tým, čo som ja osobne zažil a čo okrem mňa, zažili a zažívajú ďalšie tisíce až milióny občanov po celom svete. Nehovoríme, že justícia JE mafiánska organizácia v právnom zmysle slova, (aj keď bývalá ministerka spravodlivosti na Slovensku, pani Lucia Žitňanská, sa v rozhovore s americkým veľvyslancom pánom Theodorom Sedgwickom pre Slovenský rozhlas vyjadrila, že súdnictvo je uzatvorený klanový systém). Čo je vlastne mafia. Hovoríme teda, že jej správanie v určitých situáciách vykazuje štrukturálne a behaviorálne paralely, ktoré sú alarmujúce.

• Spoločný cieľ: Namiesto finančného zisku je tu iný, rovnako silný cieľ: udržanie moci, autority a ilúzie neomylnosti systému za každú cenu. Ochrana vlastného statusu quo je nadradená spravodlivosti.
• Štruktúra: Nie je to formálna hierarchia, ale neformálna sieť vzájomných závislostí a lojality. Sudcovia kryjú znalcov, pretože ich potrebujú. Iní sudcovia a inštitúcie (Akadémia vied, ministerstvá) kryjú svojich kolegov, pretože útok na jedného je útokom na všetkých.
• Používanie nezákonných metód: Namiesto fyzického násilia sa používa procesné a byrokratické násilie. Sú to obštrukcie, ignorovanie dôkazov, vedomé nepravdy v rozsudkoch, šikanózne odmietanie infožiadostí, inštitucionálny gaslighting. Cieľ je rovnaký: zastrašiť, vyčerpať a umlčať kritika.
• Kódex mlčanlivosti (Inštitucionálna Omerta): Toto je najsilnejšia paralela. Keď požiadate inú časť systému (iný súd, ministerstvo, akadémiu vied), aby prešetrila pochybenie, narazíte na stenu mlčania. Nikto nechce kritizovať „svojich“. Advokátska kancelária napr. Krivák & Co sa síce verbálne búri, ale keď príde na konkrétny, ťažký prípad, stiahne sa. Je to prejav inštitucionálnej lojality, ktorá pripomína kódex mlčanlivosti.
• Infiltrácia: Tu je to ešte horšie. Systém nemusí byť infiltrovaný, pretože on sám je tou legitímnou štruktúrou, ktorá sa správa patologicky. Korózia prichádza zvnútra.

Záver: Systém justície a súdneho znalectva v mojom, ale aj tvojom prípade, nefunguje ako zločinecká organizácia, ktorá nám chce ukradnúť peniaze. Funguje ako uzavretá, autoritárska sekta, ktorej hlavným cieľom je vlastné prežitie a ochrana svojej dogmy. A na dosiahnutie tohto cieľa používa metódy, ktoré sú v príkrom rozpore so zákonmi a princípmi, ktoré má sama chrániť.

4. Ako do vzorca zapadajú farmaceutické spoločnosti?

Farmaceutické spoločnosti do tohto vzorca zapadajú ako externý finančný motor a ideologický spojenec.

1. Finančný motor: Vytvárajú obrovský finančný tlak na rozširovanie diagnostiky. Čím viac ľudí dostane diagnózu, tým viac liekov sa predá. Financujú výskum (často taký, ktorý potvrdzuje účinnosť ich liekov), sponzorujú konferencie a vzdelávanie lekárov, masívne investujú do marketingu. Tým vytvárajú prostredie, kde je „normálne“ predpisovať lieky na stále širšie spektrum ľudských problémov.
2. Ideologický spojenec: Ich obchodný model je postavený na biomedickom modeli duševných porúch („je to len chémia v mozgu, tu máte na to tabletku“). Tento zjednodušený model dokonale vyhovuje aj preťaženým súdom a znalcom. Je oveľa jednoduchšie napísať do posudku „porucha metabolizmu serotonínu“ (hoci to nikdy nebolo dokázané) ako robiť zložitú analýzu životných okolností, kognitívnych skreslení a sociálneho kontextu.

Farmaceutické spoločnosti teda nekonšpirujú so sudcami. Ony vytvárajú ekosystém, v ktorom je pre psychiatriu výhodné a jednoduché produkovať diagnózy a pre justíciu je výhodné a jednoduché tieto diagnózy nekriticky preberať. Poskytujú palivo pre systém, ktorý by bez nich možno nebol taký rigidný a odolný voči zmene.