Psychiatria pomáha, alebo ubližuje?[3.časť]

Tak prečo a ako to je možné? Ako to, že mi niekto tvrdí a dokonca aj dáva za vinu niečo, čo je len výmysel? Neviem koho je to výmysel, ale viem, že je to výmysel. Zrejme tu zaúradoval nejaký právnik-advokát. Myslím, že aj viem ktorý, ale neviem to dokázať. On dôverne pozná postup trestného konania z praxe v minulosti a vie, že tu sa nedá len tak ľahko ubrániť. A navyše nikto zo sudcov, policajtov a prokurátorov tomu poriadne nerozumie, ale ani nechce rozumieť. Veď načo, keď to celé roky takto funguje a ešte k tomu v úplnej pohode a k spokojnosti vrchnosti. Znalci-psychiatri vyrábajú posudky, sudcovia ich odobria, lebo potrebujú jasný, jednoznačný dôkaz na svoje rozhodovanie a takým posudkom to majú vyriešené.

Lenže týmto postupom permanentne už dlhé roky porušujú zákon, nerešpektujú Ústavu a Listinu základných práv a slobôd.

Vo väzbe som počúval rádio a zrazu hovorili o tom, ako si dal nejaký prepustený väzeň v Česku urobiť kontrolný znalecký posudok a ten bol úplne iný, ako ten prvý, pôvodný. Nešlo mi to do hlavy. Ako to je možne? Jeden a ten istý človek a dva rôzne posudky? Začal som si to písať na papier a rozmýšľať nad tým. Napísal som si 2 rovnice a pozeral na ne. Odrazu mi to vyšlo. Bolo to zrazu jasné a jednoznačné.

Základná rovnica je: Z+O+Kp=V.

Najprv som ale začal s týmito dvomi rovnicami. Dve jednoduché rovnice: z1+o1=v1 a z2+o2=v2. Veď predsa aj tie posudky boli dva a úplne rôzne. Tie mi jasne ukázali, že tu čosi nie je v poriadku. (Trochu neskôr som si uvedomil, že k ním je nutné ešte doplniť Kp).
Legenda:
z-znalec(psychiater), o-okolnosti=(On), o∈On, n={okolnosť o1,až po okolnosť o∞}
Kp– kognitívny prototyp, a v-výsledok, n ={množina predstavujúca okolnosti, teda udalosti od o1 až po udalosť o∞}

Bezpodmienečne nutnými podmienkami pre spoľahlivo zaručenú diagnostiku alebo psychiatrický znalecký posudok je zabezpečenie nasledujúcich podmienok:

a) Kognitívny prototyp.
Je nutné vedieť, čo, resp. kto tvorí kognitívny prototyp. Je to úplne to najpodstatnejšie.

b) Okolnosti.
Za určitých okolností sa každý z nás môže zachovať ako agresívny zločinec, vrah, alebo nejako inak neadekvátne. Okolnosti sa neustále menia od okolnosti o1 až po okolnosť o∞. Rôzne okolnosti majú za následok rôzne udalosti. A tak nájsť skutočne vyrovnanú osobu, ktorá sa dokáže ovládať napriek meniacim sa okolnostiam, pri rôznych udalostiach a zachovať si tzv. „chladnú hlavu“, úprimnosť, čestnosť, pravdomluvnosť a korektnosť, je takmer nemožné. A tieto cnosti nájdete u psychiatrov skutočne len s veľkou námahou a veľmi zriedka. Aj medzi nimi je totižto značné množstvo psychopatov, patologických klamárov, narcistických osobností s machiavelistickými sklonmi. Aj Radovan Karadžič, vojnový zločinec, je psychiater.

c) Znalec, odborník, lekár-psychiater.
Takže tieto rovnice z1+o1=v1 a z2+o2=v2 musia akceptovať podmienky, ktoré tu uvádzam.
Ak vylúčime podmienku, že znalec (psychiater) z1 alebo z2 je skorumpovaný (A to v žiadnom prípade nedoporučujem. A mám aj dôkaz, že by to bolo šialené hazardovanie.), potom táto sústava rovníc bude platiť len a len vtedy, ak budú rovnaké okolnosti o1 a o2 a ďalej, za predpokladu, že osobnostne, aj odborne, sú títo znalci na rovnakej vysokej úrovni a že môžeme považovať z1 za rovné z2. 

Výsledok V1 sa totiž musí rovnať V2. Pokiaľ bude ale každý znalec-psychiater posudzovať a hodnotiť iné okolnosti a nebude jasný a jednoznačný kognitívny prototyp, tak budú aj posudky (výsledky, diagnostické závery) s najväčšou pravdepodobnosťou rôzne. V1 sa nebude rovnať V2. A to je zle. A to pre nich predstavuje ozaj nebezpečné riziko, že vyjde najavo, aká je validita tých posudkov a diagnostiky vôbec.

Tie posudky vznikajú obvykle na základe nepotvrdeného obvinenia, neoverených faktov, falošných a nepravdivých informácií, vopred neujasnených okolností (okolnosti o1 a o2). A nezabezpečenej odbornej ako aj osobnostnej rovnosti lekárov-znalcov psychiatrie. Ďalej nie je jednoznačne určený a známy KOGNITÍVNY PROTOTYP!!! a zvyčajne znalec-lekár, ani nevie, čo to je.
Výsledky sa musia rovnať a to takto nikdy nedosiahnu. V1 nikdy nebude rovné V2.

Tento postup, ktorý používajú to neumožňuje!!!

V=f(Z, Kp, o)

V-výsledok, teda diagnostický záver-posudok, je funkciou závislou nielen na odbornosti lekára, ale aj jeho osobnosti, ďalej na kognitívnom prototype a nakoniec na okolnostiach. A to predstavuje príliš veľa premenných a preto je absolútne vylúčené, aby to takýmto postupom dokázali. Je to nemožné, avedecké.

A teraz sa pozrieme na to, čo hovoria samotní lekári:
„V prípade zlej dávky je každý liek jedom. V prípade nasadenia na inú diagnózu je to rovnako jed.“

Tak čo si myslíš teraz?

Pomáha psychiatria, alebo ubližuje?

Chybovosť v diagnostike je zjavne veľmi vysoká. 

A toto všetko keby priznali, tak sa im zrúti celý systém!!!

A ešte jedna rada na záver. Nezabudni si nahrávať všetko, čo preberáš so psychiatrom. Mobil má už dnes snáď úplne každý. Tak ho používaj aj vo svoj prospech.