Zdenek MelničákZačalo to všetko už veľmi dávno. A teraz, teraz som sa im za to všetko najprv v tichosti a v duchu, vo svojich myšlienkách, dokonca aj poďakoval. Samozrejme, že každému zvlášť. Začal som tým najodpornejším sudcom na svete JUDr. Pavlom Bielikom na OS Prievidza. Ináč by to ani nešlo. A ver, že ich bolo ozaj veľmi veľa. No teraz som im ale nesmierne vďačný za túto neblahú skúsenosť, ktorou som za tie roky prešiel. Lenže vtedy, vtedy som ich neznášal a opovrhoval som nimi. Prial som im len to najhoršie. Veľmi mi ublížili.
Vraj: „Milujte svojich nepriateľov!“ To údajne povedal Ježiš, keď ešte chodil po tejto zemi.
Nevedel som si to predstaviť. Ako môžem milovať svojho nepriateľa? A ako to vôbec môže niekto niečo také vysloviť? Vraj miluj svojho nepriateľa! Bŕŕŕ, strašné!
Keby som tu mal opísať všetko, ako som na to postupne prichádzal a začínal to chápať, tak by tento blog bol tým najdlhším blogom na svete.
Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som sa dostal do situácie, z ktorej som sa nijako nevedel dostať. Bolo to ako v tom najhoršom sne. Strašné. Vedel som, že som v pasci. Bol som opakovane obvinený a nakoniec aj odsúdený na celé tri roky väzenia. Najprv to bolo obvinenie za nebezpečné vyhrážanie a potom za psychické týranie. Darmo som sa bránil a tvrdil, že to celé je holý nezmysel. Darmo som hovoril, že je to absurdné a nič z toho, z čoho ma obviňovali, sa nestalo.
Nastúpili teda znalci zo psychiatrie. A tí ma označili za paranoidného psychopata. Zrejme preto, že som tvrdil, že skôr by to mohlo byť naopak a ja som ten postihnutý, ja som vlastne obeť. Dokonca som napísal na Generálnu prokuráturu, že všetko spackali. A všetci! Vtedy som úplne tomu nerozumel a nevedel som, čo to znamená, byť paranoidný.
Keď ma vo väzbe navštívil advokát, tak mi povedal, že s takým posudkom ma odsudí každý súd na svete. Nevedel som, čo mu mám na to povedať. Nerozumel som tomu, ale aj tak sa mi na tom niečo nezdalo. Niečo mi na tom nesedelo, len som ešte vtedy nevedel, že čo presne. Bol som z toho celý zronený.
Čo to znamená, že ma odsúdi každý súd na svete? Čo dokazuje ten posudok? Môže taký posudok vedieť, že ja som vinný? Bol tam ten posudok niekedy prítomný? Videl ten posudok niečo, čo som ja nevidel? Čo vie ten posudok a čo neviem ja? Som blázon? Prečo mi teda tvrdia niečo, o čom ja neviem, čo som nezažil? Na akom základe si urobili z posudku svedka?
Predtým, než nastali tieto udalosti, som na krátku chvíľu, mal akúsi čudnú, takú tajomnú, priam až veľkolepo vznešenú úctu k týmto psychiatrom. Ja som totižto nič o tom nevedel, a tak to na mňa pôsobilo tak záhadne. Nechápal som to tajomstvo. Čo oni vedia a čo my ostatní nevieme? Prečo to my nevieme? A mal som aj príliš idealistické názory na právo a spravodlivosť. Veril som tomu, že nemôžu ma predsa odsúdiť pre niečo, čo som skutočne nespravil. Ale veľmi som sa mýlil. Tento systém je nastavený tak, že fakt to je možné. A deje sa to veľmi často. Zrejme už celé stáročia až tisícročia. Môžu čokoľvek, aj keď väčšinou ničomu z toho nerozumejú. Konajú bez rozumu, ako cvičené opice.
Ak chceš vedieť, ako to je možné, že ja sám a jediný tvrdím, že oni to spacklali a zlýhali na celej čiare, tak pokračuj v čítaní.
Čítaj ďalej: Pomáha psychiatria, alebo ubližuje? [3.časť]
