Zdenek MelničákMáme tu čas, keď sa začína prešetrovať čas covidu, čas karantény a násilia na občanoch.
Kto má, resp mal pravdu?
Aby som sa dozvedel, ako to všetko vlastne funguje, tak som venoval obrovské množstvo svojho času štúdiu a získavaniu potvrdzujúcich alebo vyvracajúcich argumentov. Potreboval som sa uistiť, že sa moje úvahy a pozorovania uberajú tým správnym smerom. A či sú overiteľné a dávajú nejaký zmysel.
Je ľahké a jednoduché označiť druhého človeka nálepkou dezinformátora, konšpirátora, dezoláta a iné.
Vypočul a prečítal som si značné množstvo pejoratívnych hodnotení na MUDr. Petra Kotlára. Ja neviem, či sú tie jeho zistenia pravdivé, alebo nie. O tom mám len veľmi málo informácii. Viem ale určite, že takmer všetko, čo sa dialo v dobe covidovej, nebolo v súlade so zdravým rozumom a vedeckým poznaním.
Mňa teraz ale hlavne zaujíma, ako to je so psychiatriou a súdnictvom. Ako tieto profesie ohrozujú zdravie a slobodu celej spoločnosti.
Keď som si 20. marca tohoto roku vypočul podcast:
Venovať sa Kotlárovi je strata času. My si platíme šírenie úplných nezmyslov. Tvrdí vedec Celec. v podcaste Braňom Dobšinským v denníku Aktuality.sk. Rozhodol som sa teda napísať mail tomuto vedcovi. Je to skutočne veľmi vzdelaný muž, doc. MUDr. Ing. Peter Celec, DrSc. Nemôžem sa predsa obracať na nejakého dezoláta, no nie? Text, ktorý je pod jeho fotografiou dáva tušiť, že ho Forbes.sk oprávnene zaradil medzi 75 najleších lekárov na Slovensku.
Vedec Celec o očkovaní:
Ak sa tu lekári neriadia dôkazmi, nejde o medicínu, ale o novodobé šarlatánstvo.
A ja s ním absolútne súhlasím. Dáva to zmysel. Veď nežijeme predsa v stredoveku, aby sme tu mali nedajbože nejakú inkvizíciu, alebo predsa?
Dobrý deň pán Celec.
Dnes som si vypočul podcast: [Venovať sa Kotlárovi je strata času. My si platíme šírenie úplných nezmyslov. Tvrdí vedec Celec.] s pánom Braňom Dobšinským.
Súhlasím s vami, že máme sa opierať o fakty, o to, čo skutočne vieme preukázať.
Keďže ste lekár a vedec, tak som sa rozhodol Vám poslať mail s otázkou, či to, čo Vám teraz napíšem dáva zmysel, alebo nie? Chcem vedieť, či je možné považovať za vedecky správne konanie lekárov psychiatrov. Diagnostiku, prípadne znalecké posudky.
V súčasnosti prudko stúpa počet psychiatrických porúch a chorôb a samozrejme aj „pacientov.“ Platíme si to zvyšovanie počtu pacientov a porúch úmyselne, alebo z nevedomosti?
Idem teda k veci.
Dôvody na ktoré sa chcem opýtať. Toto je tvrdenie lekárov:
1) „V prípade zlej dávky je každý liek jedom. V prípade nasadenia na inú diagnózu je to rovnako jed.“
S týmto tvrdením úplne súhlasím. Alebo nemám s tým súhlasiť?
Walter Mischel 25. najcitovanejší psycholog 20. storočia zadefinoval paradox konzistencie nasledovne:
2) Paradox konzistencie vystihuje skutočnosť, že hoci intuícia podporuje vieru v dispozície, ktoré vedú k medzisituačnej konzistencii, výskumy, ktoré sa snažia túto konzistenciu overiť, to nepotvrdzujú.
A okrem toho zadefinoval aj kognitívny prototyp:
3) Kognitívny prototyp je to, čo pozorovateľ či hodnotiteľ, ktorý posudzuje správanie druhého, berie ako typickú definíciu dispozície.
Aj toto mi dáva zmysel a súhlasím s tým. Toto všetko sa opiera o získané a potvrdené fakty a dlhoročný výskum.
Diagnostika a znalecké posudzovanie psychiatrami, však tieto fakty nijako nerešpektuje vo svojej praxi.
Napíšme si dve jednoduché rovnice: z1+o1=v1 a z2+o2=v2
Legenda: z-znalec(psychiater), o-okolnosti=(On), o∈On, n={okolnosť o1,až po okolnosť o∞}
Kp– kognitívny prototyp, a v-výsledok, n ={množina predstavujúca okolnosti, teda udalosti od o1 až po udalosť o∞}
Som presvedčený, že bezpodmienečne nutnými podmienkami pre spoľahlivo zaručenú diagnostiku alebo psychiatrický znalecký posudok je zabezpečenie nasledujúcich podmienok:
a) Kognitívny prototyp.
Je nutné vedieť, čo, resp. kto tvorí kognitívny prototyp. Je to úplne to najpodstatnejšie.
b) Okolnosti.
Za určitých okolností sa každý z nás môže zachovať ako agresívny zločinec, vrah, alebo nejako inak neadekvátne. Okolnosti sa neustále menia od okolnosti o1 až po okolnosť o∞. Rôzne okolnosti majú za následok rôzne udalosti. A tak nájsť skutočne vyrovnanú osobu, ktorá sa dokáže ovládať napriek meniacim sa okolnostiam, pri rôznych udalostiach a zachovať si tzv. „chladnú hlavu“, úprimnosť, čestnosť, pravdomluvnosť a korektnosť, je takmer nemožné.
c) Znalec, odborník, lekár-psychiater.
Takže som presvedčený, že tieto rovnice z1+o1+=v1 a z2+o2+=v2 musia akceptovať podmienky, ktoré tu uvádzam. A je potrebné do nich zahrnúť aj kognitívny prototyp Kp.Samozrejme, že Kp musí byť rovnaký pre obe rovnice. Ale zatiaľ nikto nevie čo, resp. kto, tvorí toto Kp. Neexistuje jeho konkrétna definícia.
Takže ak vylúčime podmienku, že znalec (psychiater) z1 alebo z2 je skorumpovaný (A to v žiadnom prípade nedoporučujem. A mám aj dôkaz, že by to bolo šialené hazardovanie.), potom táto sústava rovníc bude platiť len a len vtedy, ak budú rovnaké okolnosti o1 a o2 a ďalej, za predpokladu, že osobnostne, aj odborne, sú títo znalci na rovnakej vysokej úrovni a že môžeme považovať z1 za rovné z2. Ale ani túto podmienku nedokáže nikto zaručiť.
Výsledok V1 sa totiž musí rovnať V2. Pokiaľ bude ale každý znalec-psychiater posudzovať a hodnotiť iné okolnosti a nebude jasný a jednoznačný kognitívny prototyp, tak budú aj výsledky-posudky, diagnostické závery s najväčšou pravdepodobnosťou rôzne. V1 sa nebude rovnať V2.
Tak aká je validita diagnostiky vôbec?
Tento postup, ktorý v súčasnosti používajú, neumožňuje skutočne pravdivú a objektívnu diagnostiku!!!
V=f(Z, Kp, o)
V-výsledok, teda diagnostický záver-posudok, je funkciou závislou nielen na odbornosti lekára, ale aj jeho osobnosti, ďalej na kognitívnom prototype a nakoniec na okolnostiach. A to predstavuje príliš veľa premenných a preto je absolútne vylúčené, aby to takýmto postupom dokázali. Je to nemožné, nevedecké.
Alebo si myslíte, že sa mýlim?
Tak čo myslíte, aký podiel majú na zvyšovaní počtu psychiatrických pacientov práve samotní psychiatri? Najmä ak zohľadníme zásadu hneď z úvodu mailu?
1)„V prípade zlej dávky je každý liek jedom. V prípade nasadenia na inú diagnózu je to rovnako jed.“
Veľmi ma zaujíma vaša odpoveď.
Ďakujem a ospravedlňujem sa ak som Vás vyrušil.
A tento istý text, lenže preložený do češtiny som poslal na Akadémiu vied Českej republiky 23. 3. 2 025
A potom ešte o ďalšie dva dni som to poslal aj s touto fotografiou:
Dobrý den pán prof. MUDr Jiří Horáček Ph.D.
Zaujal mě text s vaším portrétem, který jsem objevil na internetu. Zasílám Vám to jako přílohu.
Dnešní doba je skutečně zvláštní, ale nevím, jestli správně rozumím tomu textu, který se pojí s vaší osobou.
Lidé nemají absolutní právo na své přesvědčení? Vážně? Přesvědčení nás lidí má být nějak omezeno? Jak, proč a čím má být omezeno?
A jak to je s přesvědčením psychiatrů a psychiatrie vůbec? Psychiatři mají absolutní právo na své přesvědčení?
Posílám vám i dopis, který jsem poslal i na AV Čr.
Můžete mi dát odpověď na mé přesvědčení, které jsem nabyl. Byl jsem hloupí, když jsem toto přesvědčení nabýval?
Děkuji za pochopení a Vaši odpověď.
Přeji Vám krásný den a mnoho úspěchů.
Na druhý deň mi prišla odpoveď:
Dobrý den,
…vřele doporučuji, je v ní i kontext sdělení.
S pozdravy, J.Horáček
Ešte raz som sa pokúsil:
Dobrý den,
děkuji za odpověď. Určitě se na tu knížku podívám.
A můžete se mi vyjádřit i k té mé druhé příloze, kterou jsem poslal i na Akademii věd české republiky?
Zůstávám s pozdravem a přeji krásný den.
Následne som si prečítal v Denníku N rozhovor s týmto psychiatrom, ktorý vyšiel najprv v Deníku N a autorkou bola Lenka Vrtíšková-Nejezchlebová. Poslal som jej teda tento mail:
Dobrý deň pani Vrtišková,(Tódová a pán Kostolný)
našiel som článok, kde ste podpísaná ako autorka. Teraz sa objavil aj v slovenskom vydaní.
„Naším údelom nie je byť len šťastný, ale tiež vedieť byť nešťastný a prežiť to, vraví psychiater Horáček.“
A tak som sa rozhodol na vás obrátiť. A preposielam to aj vašim slovenským kolegom. Snáď vás tým nijako neobmedzujem, neurážam.
Presne tomu pánovi psychiatrovi, s ktorým ste robila rozhovor, som poslal teraz 25. 03. 2 025 o 21.52 hod mail s textom, ktorý vám tu prikladám a aj s prílohami, ktoré sú rovnako súčasťou tohto mailu. Odpoveď prišla vzápätí:
Hezký den pane Melničáku,
citát, který přikládáte, není z mého rozhovoru s panem profesorem Horáčkem, omlouvám se, ale nevím, jak bych vám mohla pomoci. Jiří Horáček vám nabízí ke čtení knižní rozhovor s ním, kde byste pravděpodobně na své otázky odpovědi našel, určitě minimálně větší kontext jeho úvah a nemusel byste pro úsudky vycházet z jediného citátu.
Mějte se hezky, Lenka Vrtišková
Moja odpoveď:
Dobrý deň ešte raz.
Ja viem, že ten citát nie je z vášho rozhovoru. To som nikdy nepovedal a nie je to ani jeho citát, myslím profesora Horáčka. Je to citát pochádzajúci od autora Simon Blackburn a kniha sa volá Etika. Veľmi stručný úvod. Tento týždeň ju už snáď budem mať.
Posielal som vám to preto, aby ste videla, ako mi odpovedal a mala možnosť vidieť a overiť si to. Keď už ste s ním robila rozhovor, tak som vám poslal aj návrh na tému rozhovoru, nech vám ešte odpovie, ako to je s tou diagnostikou. Aké sú záruky, že je diagnóza správna. Ináč sú to len domnienky.
Keďže za takmer 20 rokov, čo sa ich na to pýtam, zatiaľ nikto z nich neodpovedal a ani nijako nespochybnil moje úvahy. To znamená, že to nikto z nich nevie spochybniť a teda je to fakt, že tie ich diagnostické závery a posudky, ktoré vykonávajú a nechávajú si za ne platiť, sú všetko obyčajné žvásty a obyčajné čarovanie-veštenie z krištáľovej gule.
Radi sa prezentujú v médiách a vedia diagnózu absolútne pre každého, len keď majú odpovedať, ako to vedia dokázať, tak mlčia. Predpisujú lieky o ktorých takmer nič nevedia a ktoré z daných obetí urobia skutočných a závislých pacientov. To, že pri nesprávnej diagnóze liek je vlastne jedom, to je ich tvrdenie. Ja som si to nevymyslel.
Ostatné lekárske odbory sú kontrolovateľné a transparentnejšie, ale o psychiatrii to neplatí. A psychika nie je somato, je to energia. A tak k tomu aj treba pristupovať.
Ak mi neveríte a pochybujete o tom, čo vám tu píšem, tak je na mieste sa ich opýtať. Čo na to poviete?
Ešte raz pekný zvyšok nedele.
Už mi neodpovedala a neodpovedala ani Monika Tódová a Matúš Kostolný, ktroým som to preposielal.
Včera som si knihu konečne vyzdvihol.
A tu je citát, pod ktorý sa podpísal prof. MUDr. Horáček Ph.D.,FCMA:
A tak dnes som napísal a poslal ďalší mail.
Dobrý deň pani Vrtišková-Nejezchlebová.
V nedeľu som vám poslal mail aj s prílohami. Jedna príloha bola fotografia prof. MUDr. Jiřího Horáčka s textom z knihy Etika. Velmi stručný úvod. a druhá príloha je list na Akadémiu vied Českej republiky.
Vaša odpoveď je tu: Jiří Horáček vám nabízí ke čtení knižní rozhovor s ním, kde byste pravděpodobně na své otázky odpovědi našel, určitě minimálně větší kontext jeho úvah a nemusel byste pro úsudky vycházet z jediného citátu. Mějte se hezky, Lenka Vrtišková
Tú knihu mi včera už doručili. Ešte som ju neprečítal celú, ale aj keď som v nej hľadal, tak som v nej nikde nenašiel nič, čo by Jiřího Horáčka aspoň trochu oprávňovalo si prisvojiť citát z tejto knihy.
Text, ktorý je spojený s ním na fotografii a pod ktorým sa podpisuje aj so svojimi titulmi, sa nachádza už na 10. strane(viď príloha)knihy a celkový úvod knihy začína na 9. strane. Predtým je už len Předmluva k druhému vydání a obsah. Takže je celkom možné, že tu knihu ani len neprečítal celú.
Z čoho ste vychádzala vy, keď ste mi napísala odpoveď? Ako ste si overovala svoju odpoveď? A to som vám všetko poslal. Celý mail od Jiřiho Horáčka aj s odkazom na tú knihu. Stačilo kliknúť a mohla ste vidieť, že autor je Simon Blackburn, nie dr. Horáček. Posielam foto aj s fotografiou textu, ktorý si prisvojil dr. Horáček.
Na vašej stránke máte Etický kodex, ktorý obsahuje aj tento text:
…kontrola veřejné moci nejsou možné bez ověřených a fakty podložených informací, vědomi si nezastupitelné role nezávislých médií a toho, že nesmíme být závislí na nikom jiném než na našich čtenářích, abychom plnili svou úlohu, stanovujeme si následující redakční pravidla a hodláme se jimi řídit:
Čítala ste ho niekedy? Môj úsudok nevychádza z jediného citátu. Vychádza z faktov, ktoré som snáď stotisíckrát overil predtým, než som svoj úsudok vyslovil. A dokážem to riadne preukázať na 100%. Horšie je na tom dr Horáček a množstvo jeho kolegov, ktorí klamú a za peniaze sú ochotní vyrobiť akékoľvek svinstvo.
Len ste ma utvrdila, že novinárom sa nedá veriť. Nie sú schopní si overiť ani informáciu na jeden „klik.“ Ak ste si nevšimla, tak aj na Akadémiu vied Českej republiky som sa obrátil s tým, že ich žiadam o vyjadrenie. Nevyjadrili sa a nevyjadria sa. A viete prečo asi?
Listina základních práv a svobod:
Článek 37
(1) Každý má právo odepřít výpověď, jestliže by jí způsobil nebezpečí trestního stíhání sobě nebo osobě blízké.
Takže radšej budú ubližovať druhým a ešte budú na tom aj zarábať. Strašné a odporné, ako sa chovajú práve tí, ktorí by mali byť oporou.
Ale to už je vec svedomia a skutočnej ETIKY každého z nás. Nestačí to len predstierať a hovoriť o tom, pripnúť si to k svojej otitulovanej osobe. To treba žiť.
To je všetko. Klamte ďalej.
Psychiatria pomáha, alebo ubližuje?[2.časť]
Začalo to všetko už veľmi dávno. A teraz, teraz som sa im…