Prečo peklo?

Som v situácii, keď čoraz častejšie vážne rozmýšľam nad zmyslom snaženia sa človeka počas jeho celého života, ako takého. Už mám 60 a zažil som už kadečo.

Narodil som sa v socialistickom Československu. Už ako dospelý muž som zažil rok 89, keď sa socializmus zrazu zrútil. A to bol na večné časy. A teraz zažívam aj kapitalizmus. A vyzerá to tak, že aj on sa rúca. Dva rôzne systémy. Každý z nich má iný primárny cieľ.

Ktorý z nich je priaznivejší pre život človeka?

Tu budú názory určite rôzne. A ide tu len o život človeka, teda homo sapiens sapiens, alebo o život ako taký celkom?

Vraj táto naša planéta tu už je 4,5 miliardy rokov a život na nej už je tu tiež stovky miliónov rokov. Neviem presne koľko a myslím, že to ani nikto iný nevie. A že je teraz ten život ohrozený?

Vraj áno.

Ale aj tu sa názory jednotlivých skupín a osôb rôznia na to, kto, resp. čo má ten rozhodujúci vplyv na potenciálny zánik života. Názory máme všetci rôzne na rôzne veci, témy a sú závislé na myšlienkovom materiály, ktorý sme nazhromaždili za svoj život a ešte na niečom.

Neviem to presne pomenovať, lebo ani neviem, čo to vlastne je. Ale určite viem, že tu nejde len o myšlienkový materiál ktorým disponujeme, ale o niečo viac.

Zhruba 250 rokov sme sa riadili fyzikou sira Isaaca Newtona. A riadime sa tým zväčša aj teraz. Vraj pád jablka ho inšpiroval k odvodeniu gravitácie. Vysvetľoval to ako príťažlivosť. Nebol s tým úplne spokojný, ale nevedel to inač zdôvodniť.

Myšlienkového materiálu mal dosť, ale niečo mu chýbalo. Niečo, čo zatiaľ neviem pomenovať. Celý svet to akceptoval a neexistoval nikto, kto by tohto vedátora spochybnil.

Až na jedného. A až po 250 – tich rokoch. Bol to Albert Einstein. Mal myšlienkový materiál a aj niečo naviac. Niečo, čo ho nútilo rozmýšľať ináč ako ostatných.

Nevynaliezal, nekonštruoval, rozmýšľal.

Chcel pochopiť svet, chcel pochopiť Boha.

A napadlo ho, že čo ak gravitácia nie je len nejaká príťažlivosť? Čo ak je to inak? Videl priestor ináč ako všetci ostatní. Videl to ako časopriestor. A predstavil si, že keď do takéhoto časopriestoru (predstav si trebárs napr. sieť) vložíme hmotné teleso, tak ho zakriví.

A čím je to teleso ťažšie – hmotnejšie, tak ten priestor viac deformuje. Takže každé ľahšie teleso bude týmto časopriestorom vytláčané k tomu ťažšiemu. Teda naopak.

Máme tu covid a takisto dve skupiny. Jedna tvrdí to a druhá opak.

Máme tu sviatok boja za slobodu a demokraciu 17. novembra a sú tu opäť minimálne dve skupiny. Jedna je za a druhá proti.

Myšlienkového materiálu má každá zo strán rovnako dosť. Zase ale niečo chýba.

A to je to peklo.

Znova to niečo, čo neviem pomenovať, tu chýba.

Naša súčasná spoločnosť je orientovaná na stále sa zvyšujúcu spotrebu a zisk. To viem pomenovať. A vidím aj výsledok.

Zabíja to život, zabíja to slobodu.

Čo keby sme to urobili naopak? Čo keby sme sa orientovali na život a na slobodu? Čo keď zmeníme systém? To je totižto to jediné, čo môžeme a čo dokážeme zmeniť.

A toto viem pomenovať.

Systém – slobodný život.