Prečo tá otázka „prečo?“ Lebo sme si nejako zvykli, už sa vôbec nepýtať. Akoby sme mali strach sa niečo dozvedieť a akoby nás prestalo zaujímať, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú. Bojíme sa poznávať nové, neznáme!
Nekriticky a bezmyšlienkovite prijímame to, čo nám „mocní“ tohto sveta naordinujú a dobrovoľne sa nechávame manipulovať presne tam, kam to vlastne ani nechceme. Potom v tichu niekde v ústraní, alebo v hlučnej krčme pri pive len nadávame, hundreme a kritizujeme. Lenže bez akéhokoľvek výsledku. Problém sa tým nevyrieší a my sa len utápame v bahne nezmyslov a konšpirácií.
Je tu znova začiatok roka, skončil už sviatočný Vianočný čas, ktorý je zvyčajne plný fráz o láske. Žiaľ pričasto len predstieranej a vynútenej, absolútne nepochopenej a obmedzenej na tzv. spolupatričnosti. Lenže láska nemá byť len frekventovaným vianočným slovom. Láska je predsa tá najvyššia, najmocnejšia emócia v celom vesmíre a treba ju prežívať a nie len o nej rozprávať a hrať sa na ňu. A láska je skutočná a vlastná sestra slobody. No a slobodný život je to, čo nám láska pomáha tvoriť. To, čo nás vlastne nežne prinúti vytvoriť a čo nám umožňuje stať sa tým najlepším, čím len môžeme byť.
Rozprávka so šťastným koncom, či pohľad na spiaceho bezdomovca na lavičke nás dokáže rozcítiť a zvlhčiť nám zrak. Nie sme teda úplne stratení, keď ešte stále dokážeme cítiť. Milujeme tie krásne a šťastné konce rozprávok. Ale rozruší nás pohľad na biedu, krivdu a nespravodlivosť? Čo ďalej? Poďme sa teda nad tým spoločne zamyslieť, čo s tým vieme urobiť. Začnem teda tým najdôležitejším.
Budem sa tu na tomto blogu venovať 3 tématickým problémovým okruhom, ktoré majú ten najväčší vplyv na naše životy, naše podnikanie a na našu existenciu ako takú vôbec. Sú to:
1. Systém
2. Súdnictvo
3. Psychológia
1) To najpodstatnejšie je systém. Začnem teda tým.
V poslednej dobe čoraz častejšie počúvam, ako si postupne stále viac a viac ľudí diskutujúcich na viacerých platformách sociálnych sietí začína uvedomovať a všímať tento fakt. Ale skutočne nestačí len kritizovať a poukazovať na nedostatky a prešľapy mnohých nekompetentných jednotlivcov(doslova až blbcov). To fakt nič nerieši. Lenže nebolo by čo kritizovať a to by mohla byť zas škoda. Myslím, kritizovať tak vehementne a v tak obrovskom rozsahu, ako sa to deje v súčasnosti, keby tento systém bol nastavený inak. Lepšie. A keby neumožňoval to, aby sa do rozhodujúcich, čelných pozícii a postov vo vedení celej spoločnosti a na všetkým možných úrovniach, dostávali loajální hlupáci, priam až blbci. Ale aby som nikoho neurazil, (lebo blbci sa hneď cítia urazene, aj keď to nie je urážka, ale konštatovanie faktu). A to fakt nemám v úmysle. A aby ani nikto nemal ani len pocit, že tu chcem len urážať a dehonestovať snaživých, aj keď skutočne menej bystrých, menej inteligentných, či menej schopných jedincov, pokúsim sa to nasledovne vysvetliť.
Ak použijem slovo blbec, tak to nie je preto, žeby som chcel urážať, ale preto, aby som zvýraznil nezmyselnosť-až absolútnú nelogickosť, či zvrátenosť bežného konania daného jedinca.
A vezmem si k tomu na pomoc aj pána Carla Manlio Cipollu a jeho dielo. Smola, že už to nenájdete na youtube. Bolo to pod názvom: Zákonitosti lidské hlouposti. A pod týmto názvom existovalo aj video.
Tak tento Carlo Manlio Cipolla bol taliansko-americký ekonomický historik, spisovateľ literatúry faktu, profesor na kalifornskej univerzite v Berkeley, korešpondent britskej akadémie a bola mu udelená medzinárodná cena za ekonomickú históriu. Bol ďalej člen Americkej akadémie vied a umenia a člen Americkej filizofickej spoločnosti. A určite existujú ešte aj jeho ďalšie ocenenia.
Jan Werich, veľký český herec sa na túto tému tiež viackrát múdro a rozvážne vyjadril. Napríklad nasledovne:
„Hádať sa s blbcom viac ako 5 minút znamená, že už sa hádajú dvaja blbci.“
Alebo keď povedal:
„Najstrašnejšia zrážka v živote je zrážka z blbcom.“
Aj Albert Einstein tento fakt príznačne zhodnotil. Po svojom a priam vedecky, keď povedal:
„Vesmír a ľudská hlúposť sú nekonečné. A o nekonečnosti vesmíru si nie som celkom istý.“
Ono sa občas každý z nás zachová ako blbec. Toho nie je nikto z nás ušetrený. Lenže táto „ctená“ spoločnosť o ktorej je tu reč a ktorú opisuje aj pán Carlo M. Cipolla, ako tú najnebezpečnejšiu, takto koná permanentne. Táto „partia“ je dokonca nebezpečnejšia ako sú drogové kartely, zbrojárské monopoly, alebo medzinárodný zločinecký gang označovaný ako mafia.
Tak táto supernebezpečná skupina týchto pseudointeligentných jedincov takto koná permanentne. Týchto naslovo vzatých odborníkov je skutočne možné nájsť úplne všade. Určite ste sa s nimi už mnohokrát dostali aj vy do krížku a z daného konfliktu, ktorý vznikol aj vďaka ich prehnanej a večne dobre mienenej iniciatíve, ste aj tak vyšli ako ten porazený, otrávený a znechutený. A ešte aj s pocitom bezmocnosti a bezvýchodnosti. Totižto vyriešiť, nedajbože vyhráť konflikt s nimi, je absolútne nemožné. Navyše je to mimoriadne vyčerpávajúce a vždy s rovnakým nejasným výsledkom.
Spomeňme si na Sokrata, ktorý takmer pred 2500 rokmi údajne vyslovil túto úžasnú vetu, ktorá až doposiaľ nič nestratila na svojej úprimnej pravdivosti a veľkoleposti tohto mysliteľa, a ktorá znie nasledovne:
„Najvačšou iróniou života je fakt, že hlupákovi nikdy nevysvetlíš, že je hlupák!“
Je to nespochybniteľný fakt a treba to zobrať na vedomie. S tým skutočne nedokážeme urobiť absolútne nič, aj keby sme sa neviemako snažili a aj keby sme použili akúkoľvek umelú, neumelú, alebo dokonca aj mimozemskú inteligenciu. Tu fakt nemáme nič moc na výber. Jedinou našou možnosťou do budúcna je, nastaviť systém tak, aby už toto nebolo jednoducho možné. Veď už predsa dávno vieme, že takto postihnutý jedinec, ktorý sa „šťastným“ nedopatrením dostal na pozíciu šéfa, si bude k sebe vyberať vždy len a len od seba viac „postihnutých“ kolegov, ako je on sám. Jeho „zdravá logika“ mu radí, aby neriskoval, že ho nejaký skutočný inteligent nahradí.
Horúce tropické dni minulého leta už dávno pominuli. A snáď aj následné záplavy. A možno ste si počas tých horúčav všimli v dopravných prostriedkoch nápis, ktorý mal upozorniť cestujúcich na fakt, že otvorením vetracích okienok, sa účinok klimatizácie zníži. Aj keď to tam je jasne a zrozumiteľne napísané, tak vždy sa nájdu „zachráncovia“ nás všetkých, ktorí okamžite po vstupe do tohto dopravného prostriedku otvárajú vetracie okienko. Spôsobujú svojim konaním ujmu absolutne všetkým, včetne aj seba samého. Ale nevysvetlíte im to. Nedá sa to!
Kto tvorí tento systém? A prečo ho tvorí práve tak, ako ho tvorí? Komu má byť „sluhom“ tento systém?
Čítaj ďalej: Prečo? [2.časť]