ARCHITEKTÚRA LŽI: 

III. diel – Inštitucionálna kapitulácia pred pravdou

Dňa 19. marca 2026 vystavila Generálna prokuratúra SR (GP SR) úmrtný list slovenskej spravodlivosti. Rozhodnutie prokurátora Olivera Fecsu nie je len administratívnym odložením podnetu – je to verejné priznanie, že štát vedome rezignoval na kontrolu pravdy. To isté nastalo v Česku hneď na druhý deň, 20. marca, keď minister JUDr. Jeroným Tejc potvrdil v liste Č.j. MSP-137/2026-OISZT-ORIO/2, že on a jeho podriadení vlastne ani vôbec nerozumejú tomu, čo tvrdia a obhajujú.

1. Právny alibizmus: Keď pravda je „nová informácia“

Prokurátor Fecsu v rozhodnutí potvrdzuje, že Ministerstvo spravodlivosti SR pod vedením Borisa Suska správne odmietlo sprístupniť metodiky kontroly validity posudkov. Dôvod? Tieto metodiky neexistujú.
GP SR argumentuje, že ak by ich ministerstvo malo vytvoriť alebo zhrnúť, išlo by o „vytváranie novej informácie“ (§ 3 Infozákona).

Mrazivý záver: Štáty Česko a Slovensko svorne priznávajú, že už viac ako 30 rokov(pravdepodobne až viac ako 100 rokov) zatvárajú ľudí na základe posudkov, ale odmietajú vytvoriť metodiku, ktorá by overila ich pravdivosť, pretože by to bolo „príliš veľa práce“. Systém si zvolil zachovanie vlastnej nevedomosti pred ochranou práv občanov.

2. Absolútny rozpor moci: GP SR usvedčuje samu seba

Tento dokument (Fecsu) prišiel takmer v rovnakom čase ako tabuľky o mzdách prokurátorov (Druska).

• Druska (GP SR): Posiela tabuľky a priznáva sumy v miliónoch eur.
• Fecsu (GP SR): Tvrdí, že prokuratúra nemá právomoc nariadiť ministerstvu kontrolu validity.

Vážení občania-zamestnávatelia, prokurátori, ktorých si platíte (podľa tabuliek GP SR sumou cca 13 miliónov € ročne len na platoch), vám dnes oficiálne oznámili: „Vieme, že spravodlivosť je postavená na nevedeckých posudkoch, ale zákon nám nedovoľuje s tým nič urobiť.“ Je to dokonalá MLM schéma, kde nikto neručí za kvalitu produktu (pravdu), ale všetci povinne platia faktúry.

3. Pranie špinavých dát v priamom prenose

Rozhodnutie JUDr. Fecsu je definitívnym potvrdením mojej teórie o praní špinavých dát. Prokuratúra v bode 4 priamo uvádza, že do výkonu „nezávislej rozhodovacej činnosti“ (rozumej: prania klamstiev do rozsudkov skorumpovaných súdov) nemôže zasahovať.

Ak znalec, ako napr. Borecký, Fašková a Šajgalíková, Garaj, Garajová v mojom prípade priznali „průser ako mraky“ (audio 5. 5. 2022), „podradné informácie“ a sudcovia si v rozsudkoch vymysleli „záchranu života“ (Sixtová), prokuratúra sa dnes tvári, že je to v poriadku. Štátny aparát sa uzavrel do plastového igelitu lží a vyhlásil logiku a vedu za„pseudofilozofiu“.

4. Ústavnoprávny výbor NR SR: Posledná kontrolka

Kým prokuratúra a ministerstvo Susko, Tejc sa schovávajú za procesné kľučky, z parlamentu prišiel iný signál. List JUDr. Martiny Okruhlicovej z 3. 2. 2026 potvrdzuje, že Ústavnoprávny výbor NR SRprevzal moje podnety na konanie. To isté prišlo od JUDr. Renaty Veseckej dňa 20. 2. 2 026 pre český Ústavnoprávny výbor.

Je to historický paradox: Legislatívna moc (Parlament) berie podnety vážne, kým Výkonná moc (Susko), Tejc a Súdna moc (Sládek, Sedláková,Fecsu a ďalší) ich taja a odkladajú. Je zrejmé, že justičný klan sa bojí politickej kontroly, pretože tá by odhalila desaťročia marenia spravodlivosti.

Záver: Čo nás čaká?

Nekompetentná justícia napáchala za minulé a súčasné storočie škody, ktoré sú trvalé. Rozbité domovy, zničené kariéry a miliardy eur vyhodené za „soft science“. Rozhodnutie prokurátora Fecsu potvrdzuje, že systém nie je schopný sebareflexie. Entrópia dosiahla maximum.

Ak štát priznáva, že validitu posudkov nekontroluje a ani nevie ako, stráca právo nazývať sa právnym štátom. Sme svedkami justičnej reanimácie stredovekej inkvizície, kde jedinou zbraňou občana zostáva matematika a neúprosná logika reality. A ostáva nám už len viera, že sa nezačnú stavať hranice a upaľovať čarodejnice.

Dňa 26. marca 2026 mal Městský soud v Praze možnosť zastaviť návrat tejto stredovekej inkvizície. Senát Mgr. Kateřiny Sedlákovej sa však rozhodol predsa len chrániť radšej seba a skorumpovaný systém. Ale dokumenty od Suska, Tejca, Fecsu a ďalších už navždy zostanú v dejinách ako svedectvo o dobe, kedy sa pravda stala pre štát nežiaducou informáciou.

Zdenek Melničák
Praha, 28. marca 2026